Keďže sme šli objednaným busom a cesta tam trvá dlho, mali sme čas práve len na tieto dve miesta. Sú od seba totiž dosť vzdialené.
Po krátkom a vzrušujúcom hľadaní cesty k Palácu zázrakov (nachádza sa asi 10 minút jazdy za historickým centrom, ale dostať sa k nemu vysokým autobusom cez maličké uličky je fuška; nám sa podarilo zastaviť celú dopravu v uličkách zo štyroch strán asi na 15 minút, a keď nakoniec ujo šofér zistil, že sa ani náhodou neotočí, rozhodol sa cúvať a skončili sme tým, že sme sem dostali jednosmerkou v protismere :) ) sme boli na mieste. Je to vlastne veľký komplex štvorcových, navonok ničím zvláštnych budov, vlastne vyzerajú ako nejaké centrá obchodu a momentálne je to aj rozostavané. Celé to má viac častí (napr.prírodovednú), my sme ale mali čas len na tú fyzikálnu.
Vnútri miesto vyzerá ako obrovský jednoizbový dvojposchodový priestor plný rozličných stanovíšť, miest, komôrok a hier. Všetko sú to vlastne hravým štýlom ukázané fyzikálne pokusy, optické klamy, bludiská a hlavolamy. Poradie si určuje každý sám, skupiny detí behajú hore-dole a skúšajú. Neprezradím všetky atrakcie, spomeniem napríklad zrkadlové chodbičky, obrovské drevené bludisko na ktoré sa postavíš a nohami nasmeruješ guličku do stredu, fakírska posteľ, autíčko na štvorcových kolesách, termomiestnosť...
A okrem stálych atrakcií sa tam občas vyskytnú aj minipredstavenia. My sme mali šťastie na uja kúzelníka s kartami a farebnou knižkou, ktorá sa potom zmenila na čiernobielu.
Čo je fajn, pri každom mieste stojí malý stojanček, na ktorom je v maďarčine a angličtine vysvetlené ako to funguje, čo treba robiť a aký zákon to dokazuje.
A po vybláznení sa sa môžme pred odchodom staviť v malom obchodíku s hlavolamami a zmenšenými modelmi toho, čo sme si na vlastnej koži vyskúšali. V paláci sa v pohode dá stráviť i pár hodín.
Hor sa ďalej..
Budapeštianske TROPICARIUM je najväčšie stredoeurópske morské akvárko otvorené v roku 2000. Nachádza sa až na druhom konci mesta, je súčasťou veľkého obchodného centra. Po prejdení popri takmer všetkých obchodoch sa dostaneme k stojacim maketám rybičiek a tam je vchod. Zaplatíme vstupné a vchádzame dnu.
Celý komplex je riadený počítačom, o zvieratká sa stará cca 30 odborníkov. Ak máte šťastie (my sme nemali), zastihnete i ošetrovateľov a potápačov priamo v akcii, ako vo vitrínach a bazénoch kŕmia všakovakú háveď. Miesto má len jednu cestu a smer, takže zablúdiť sme nemohli. Začíname rybkami, pokračujeme na drevený mostík, pod ktorým sa vyvaľuje aligátor - na tomto mieste sa v pravidelných intervaloch vytvára ilúzia tropickej búrky - zrazu sa začne blýskať, zotmie sa a na nás a na krokodílika sa spustí drobný dáždik. Tu sa trať rozdvojuje, hore sú sklené pologule s hmyzom, maličkými pestrofarebnými žabkami a opičkami, ktoré sa voľné pohybujú nad hlavami návštevníkov. Po tej istej ceste sa zas vrátime dolu, a tu už začína podmorský svet: malilinkí "Nemovia", "Dory" a iné rybky nás dovedú až k finálnemu zážitku - sklenému tunelu, kde nad nami premávajú floridské žraloky a raje.
Pri východe sa ešte zastavíme pred bazénom plným rají (milé upozornenie na ňom hlási, že sa ich dotýkame len na vlastné nebezpečenstvo...), kde ich plávajú desiatky. Decká hýbu prstami pod vodou, a ak majú šťastie, raje priplávajú k hladine a môžu sa ich dotknúť. Východom je obchod so suvenírmi.
Na jeden deň toho bolo už hádam dosť, tak hajde domov :) prajeme podobný zážitok ako sme mali my.
ďalšie fotky sú aj na http://sk.fotoalbum.eu/mysatko16/a70314/1
